Čo si veda myslí o klimatických zmenách

V tomto vydaní magazínu pre podporu vedy sme sa zamerali na viaceré pohľady na aktuálny vývoj v otepľovaní Zeme. Samozrejme nechýbajú aj novinky z ďalších vedných odborov z prostredia slovenských vedeckých pracovísk či zo sveta.

Výskumný ústav živočíšnej výroby (VÚŽV) bol založený ako Výskumný ústav zootechnický pre Slovensko 31. januára 1947. V roku 1950 bol premiestnený z Nového Mesta nad Váhom do Vígľaša pri Zvolene, kde sa začali budovať špecializované výskumné útvary, a dostal súčasný názov. Do Nitry bol umiestnený v roku 1960. V súčasnosti je pracoviskom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a od 1. januára 2006 súčasťou Slovenského centra poľnohospodárskeho výskumu (SCPV). Od toho istého dátumu je jeho riaditeľom Prof. Ing. Štefan Mihina, PhD. Ústav má výskumné a obslužné oddelenia. Do výskumných oddelení patrí: Oddelenie genetiky a reprodukcie hospodárskych zvierat, Oddelenie výživy, Oddelenie kvality živočíšnych produktov, Oddelenie systémov chovu a pohody zvierat, Oddelenie malých hospodárskych zvierat, Oddelenie šľachtenia zvierat, Oddelenie včelárstva Liptovský Hrádok a Ústav chovu oviec Trenčianska Teplá. Medzi obslužné oddelenia patrí Oddelenie hospodárskej správy a prevádzky, a Oddelenie informačných systémov a edičnej činnosti. Oddelenie genetiky a reprodukcie hospodárskych zvierat sa okrem iného zaoberá produkciou geneticky modifikovaných jedincov s využitím molekulárnej biológie a genetického inžinierstva. O transgénnych, čiže geneticky modifikovaných, zvieratách sme sa rozprávali s docentom, Ing. Petrom Chrenekom, PhD., ktorý je zástupcom profesora MVDr. Juraja Pivka, DrSc.,vedúceho oddelenia.

Intel sa v nasledujúcich rokoch chce spoliehať na 45 nm výrobný proces. Na stretnutí s analytikmi v New Yorku firma oživila víziu „návratu k inovácií“. Predstavitelia Intelu sú presvedčení, že ich 0,045 mikronová technológia je o 18 až 24 mesiacov napred pred ostatnou konkurenciou.

Mnohí vedci pripúšťajú, že okrem nášho môžu existovať aj iné vesmíry, ba dokonca sa s ním môžu aj zrážať. Napriek tomu sa myšlienka, že by sme niekedy dokázali “vidieť“ následok takýchto zrážok, a tým získali dôkaz o existencii iných vesmírov, zdala byť za hranicami vedeckých možností. Až doteraz. Americkí vedci sa domnievajú, že dôkaz kolízií vesmírov je všade okolo nás – v podobe reliktového kozmického žiarenia (mikrovlnného žiarenia pozadia), ktoré tu zostalo po Veľkom tresku.

V súčasnosti sa čoraz častejšie skloňuje téma klimatických zmien a globálneho otepľovania. Tieto problémy však často prezentujú laici či odborníci z iných oblastí, ktorí klimatológiu neštudovali, čo vedie k rôznym dezinformáciám a nesprávnej interpretácii faktov. Navyše tieto otázky sa dostávajú do popredia v čase rôznych krátkodobých anomálii počasia v porovnaní s dlhodo­bými priemermi, čo zvádza k nesprávnym záverom. Dochádza k zámene pojmov označujúcich odlišné procesy, a za extrémy sa potom považujú aj prípady počasia s pomerne častým priemerným výskytom. Nezriedka sa tiež miešajú dohromady zmeny klímy v dlhých geologických obdobiach Zeme (tisí­ce až milióny rokov) so zmenami za krátke obdobia (menej ako 30 rokov), ktorých vznik má odlišné príčiny. Pozrime sa na túto problematiku očami klimatológa, prof. RNDr. Milana Lapina, CSc. z Oddelenia meteorológie a klimatológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý uvádza nezrovnalosti na pravú mieru.

Prof. RNDr. Milan LAPIN, CSc. Vyštudoval fyziku so špecializáciou meteorológia a klimatológia na Univerzite Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia nastúpil do Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), kde pôsobil 25 rokov v rôznych funkciách. Absolvoval množstvo zahraničných ciest a stáží (Rusko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Rumunsko, Švajčiarsko, Nemecko, Rakú­sko, Taliansko, Francúzsko, Švédsko, Mongolsko, Irán, USA, Chorvátsko), kde získal cenné poznatky a odborné skúsenosti. V súčasnosti je samostatným vedeckým pracovníkom a od roku 2005 profesorom v odbore fyzika. Pôsobí na Oddelení meteorológie a klimatológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, kde prednáša a je ga­rantom doktorandského programu v odbore Meteorológia a klimatológia. Je predsedom Národ­ného klimatického programu SR a predsedom rigoróznej komisie pre odbor Meteorológia a klimatológia v celej SR. Je členom vedeckých rád SHMÚ a Ústavu hydrológie SAV a členom redakčných rád viacerých odborných periodík. Prof. Milan Lapin poskytol nášmu časopisu exkluzívny rozhovor:

Francúzski a španielski vedci navrhli manipulačný typ robota, ktorý je dvakrát rýchlejší ako všetky ostatné existujúce roboty. Aby dosiahli tento výkon, ktorý neprešiel v priemysle bez povšimnutia, optimalizovali tvar robota a jeho riadiaci systém. Robot dostal meno Adept Quattro – podľa svojho výrobcu a štyroch ramien, z ktorých pozostáva – a od svojho uvedenia na trh je oň velký záujem.

Počítače sú pre nás také samozrejmé, že si ich všimneme, až keď nefungujú. Čo však bolo podnetom pre ich vznik nie je pre každého známe.