Odpady sa nás dotýkajú podstatne viac!

V úvodnom čísle 6. ročníka magazínu pre rozvoj regiónov €uroREGIÓNY otvárame dlhodobý cyklus ku konečne naštartovaným výzvam a projektom v rámci Národného strategického referenčného rámca. V nasledujúcich mesiacoch a rokoch budeme reflektovať naše postoje k veľmi pálčivým spoločenským, regionálnym a rozvojovým témam - infraštruktúra obcí, zveľadovanie škôl, rozvoj cestovného ruchu, ochrana a rozvoj životného prostredia, podpora vedy, výskumu a vzdelávania, sociálne programy.
Aktuálnou témou je ochrana životného prostredia a preto sme sa zamerali na jeho širšie komunálne súvislosti - od súčasného stavu komínov, spôsoby likvidácie odpadov až po možnosti podpory týchto aktivít z rôznych fondov na Slovensku.

I napriek tomu, že zima za posledné roky na území Bratislavy nie je až taká silná, každoročne so sebou prináša prekvapenia v podobe nečakaných snehových zrážok a následných kalamít a poľadovíc. Pre tieto prípady má Magistrát mesta Bratislavy pripravený plán zimnej údržby mesta a vyhlasuje zimnú pohotovosť v termíne od 15. novembra do 31. marca.

Rozhovor s riaditeľkou Environmentálneho fondu RNDr. Danielou Kobetičovou.

V ďalšom príspevku sa vydáme po stopách finančnej podpory z Environmentálneho fondu... Navštívime tri slovenské obce, ktoré získali finančný príspevok na realizáciu projektov z environmentálnej oblasti. Prvou bude obec Plevník - Drieňové, ktorá vďaka príspevku zakúpila a začala využívať slnečné kolektory. Potom prejdeme do Ďapaloviec, kde sa z prostriedkov vybudovala kotolňa na biomasu a nakoniec sa pozrieme do Pruského, v ktorom sa dobudovali prístrešky na separovaný zber odpadov. Úspešných a prínosných projektov, podporených z EF, bolo samozrejme oveľa viac. Možno by sme nimi zaplnili aj celú knihu, ale do tohto čísla euroRegiónov sme v spolupráci s EF vybrali tri, ktoré môžu poslúžiť ako inšpirácia a povzbudenie pre ostatných, že keď sa chce, tak sa väčšinou aj dá – prekonať prekážky a nájsť potrebné finančné prostriedky na realizáciu dobrého nápadu (z Environmentálneho fondu alebo iných dostupných zdrojov).

Keď stretnete kominára, chyťte sa za gombík – prinesie vám to šťastie... Možno takto alebo podobne nám radili rodičia, prípadne iní členovia rodiny či známi, keď sme prvýkrát videli kominára. Tento milý zvyk sa zachováva z generácie na generáciu – a niet sa čo čudovať. Kominári skutočne prinášali šťastie do domov, v ktorých vymietli komíny. Pomáhali tým totiž predchádzať požiarom a iným nešťastiam, spôsobeným práve znečistenými komínmi. V súčasnosti akoby sa však tento symbol šťastia z ulíc slovenských miest a obcí vytrácal. Mnohí dnes využívajú iné ako tradičné výhrevné systémy na tuhé palivo a mylne sa domnievajú, že nepotrebujú vymiesť komín. Ako sa dozviete v ďalšom texte, čistiť by sa mali všetky komíny, nezávisle od druhu paliva. Neklesajúce počty požiarov a iných komplikácií súvisiacich so zanesenými komínmi, škody na ľudskom zdraví i živote, majetku, životnom prostredí,... svedčia o nepostrádateľnosti tohto remesla. S cieľom poskytnúť viac informácií, ale aj praktické odporučenia pre samosprávy a jednotlivcov, sme sa obrátili na riaditeľa Komory kominárov Slovenska, pána Petra Šuľana, ktorý sa „kominárčeniu“ venuje už pekných pár rokov. Ako sám hovorí, ide o krásnu, ale veľmi zodpovednú a niekedy nevďačnú prácu.

Väčšina miest a obcí rieši pri realizácii svojich povinností vo vzťahu k životnému prostrediu otázku nedostatku financií. Jednou z možností, ako sa popasovať s týmto problémom, je Operačný program Životné prostredie, prostredníctvom ktorého môžu aj mestá a obce predkladať projekty a žiadať o nenávratný finančný príspevok. Operačný program Životné prostredie na obdobie 2007 – 2013 bol schválený minulý rok 8. novembra so snahou, po skúsenostiach z minulého obdobia, zjednodušiť a urýchliť proces získavania príspevkov. Viac informácií o operačnom programe a podmienkach získania peňažných prostriedkov vám prinášame v rozhovore s Ing. Katarínou Šaškovou, riaditeľkou Sekcie environmentálnych programov a projektov EÚ MŽP SR.

Palárikovo patrí k obciam, ktoré sa v oblasti životného prostredia za posledné roky významne posunuli – smerom k intenzívnejšej separácii odpadov a ich zhodnocovaniu, podstatnému zníženiu produkcie odpadov zneškodňovaných na skládkach a v spaľovniach, a tým samozrejme k úspore finančných prostriedkov nielen z obecného rozpočtu, ale aj z peňaženiek všetkých občanov, ktorí sa do separácie rozhodli zapojiť. A zapojenie Palárikovčanov je v súčasnosti 98%! Tak tým sa môže pochváliť len máloktorá obec... Podľa starostu obce Palárikovo Mgr. Jozefa Derňára a manažérky regionálneho integrovaného systému separovaného zberu Ing. Ivety Markuskovej je to vďaka podmienkam, ktoré tu boli na činnosti súvisiace so separovaním a recykláciou vytvorené, ale tiež vďaka systematickej ekologickej osvete, ktorá je rovnako dôležitá ako samotné materiálno-technické zabezpečenie systému... V nasledujúcom článku by sme vám radi predstavili systém triedeného zberu v obci Palárikovo, ktorý by sa iste nepodarilo odštartovať v takej miere a kvalite bez projektov podporených z Recyklačného fondu a prostredníctvom Operačného programu Základná infraštruktúra.

Recyklačný fond vznikol pred šiestimi rokmi za účelom podpory zberu, triedenia a zhodnocovania odpadov. Z prostriedkov, ktoré doňho platia najväčší výrobcovia a dovozcovia komodít, podporuje projekty z verejného aj súkromného sektora s cieľom prispieť k zníženiu množstva odpadov, končiacich na skládkach a v spaľovniach. I keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, podľa informácií riaditeľa fondu sa situácia v oblasti odpadového hospodárstva na Slovensku pomerne rýchlo zlepšuje, o čom napríklad svedčí významný nárast počtu miest a obcí, ktoré za posledných 7 rokov začali svoj odpad separovať... Viac o Recyklačnom fonde, jeho aktivitách, možnostiach čerpať finančnú podporu a o slovenskom odpadovom hospodárstve ako takom v rozhovore s Ing. Jánom Líškom, riaditeľom fondu.