Kto tvorí kultúru...?

Ako vyplynulo z nášho prieskumu o kultúrnej spotrebe, zdá sa, že záujem o kultúru neklesá, naopak stáva sa stále viac a viac súčasťou bežného života. Kultúra sa chápe medzi obyvateľstvom ako dôvod na zábavu, oddych aj na stretnutie s priateľmi. Touto správou by sme radi potešili starostov obcí, ktorí si v mnohých prípadoch lámu hlavu, čo s budovami kultúrnych domov. Mnohé z nich si ešte nenašli nový obsah, niektoré schátrali až tak, že im už niet pomoci. Lenže nebude to také jednoznačné, výsledky prieskumu nemajú účinok čarovného prútika a sotva vrátia život (a peniaze) do dedinských stánkov kultúry.

Prečo je vlastne problém s kultúrnymi domami? Je to len a len ekonomická otázka?

Vlastne áno. Kultúrne domy, tak ako ich poznáme v prevedení v našich obciach, sú pomerne unikátne stavby. Vznikali za totáča ako náhrada za to, že nebol priestor na reálne podnikanie v oblasti zábavy. Mali dobrú myšlienku v tom, že budú dostatočným priestorom nielen pre hasičské plesy, ale aj zázemím pre rôzne kluby, spolky, záujmovú činnosť obyvateľov. Tá sa však v súčasnosti scvrkla na niektoré folklórne súbory a sem-tam si malú miestnosť v kultúrnom dome prenajme cvičiteľka aerobiku.

No aby kultúrny dom žil, musí sa v ňom kúriť (alebo aspoň temperovať), platiť vodné a stočné, elektrina, údržba, stráženie. Lenže bez platiacich klientov je to možné len zo spoločnej obecnej kasy.

Samospráva sa teda musí rozhodnúť, či chce kultúrne domy iba trpieť, alebo sa pokúsi podporovať aj potenciálnych klientov – teda nové spolky, záujmové združenia, mládež. Alebo sa zamyslí nad PPP – partnerstvom s podnikateľskými subjektmi. V ostatnom kultúrnom svete je celkom bežné, že žije to, čo má ekonomickú podstatu.

Možno sa mnohé samosprávy nádejajú, že eurofodny spasia problém s kultúrnymi domami. Ale tu treba vytriezvieť skôr, ako zacinkajú kolaudačné poháriky a zašuštia predrozhodovacie obáločky. Ak sa aj podarí vytĺcť peniaze na rekonštrukcie kultúrneho domu, podstatne skôr treba myslieť na tých, ktorí ho v budúcnosti uživia. Kultúru totiž tvoria v prvom rade ľudia.

Z obsahu čísla:

• Podmienky na kultúrne činnosti v mestách a obciach
• Možnosti podpory z grantového systému MK SR
• Je múzeum pre obec prínos alebo príťaž
• Infraštruktúra kultúry a kultúrne využitie v regiónoch SR
• Pasportizácia kultúrnych domov a podobných zariadení
• SĽUK a regionálne folklórne súbory
  

Poznáte Slovenský ľudový umelecký kolektív, teda SĽUK? Možno ste už videli niektoré z jeho predstavení... Od svojho vzniku v roku 1950 tvorí neoddeliteľnú súčasť profilu slovenského folklóru a svojimi predstaveniami, plnými tancov, hudby a spevu približuje publiku kúsok zo slovenského ľudového umenia nielen v domácom prostredí, ale aj v zahraničí. My sme sa rozprávali s jeho dramaturgom, pánom Vladimírom Kyseľom, hlavne o prepojení umeleckého kolektívu s kultúrou a kultúrnymi aktivitami v regiónoch, o inšpiráciách zo slovenského lokálneho prostredia, ale aj o problémoch miestnych tanečných súborov, z ktorých často pochádzajú noví členovia súboru. Počas svojej praxe mohol toto odvetvie kultúry spoznať do hĺbky a zároveň získať nadhľad, s ktorým odpovedá na naše otázky...

Spoločnosť .A.S.A. je známa hlavne svojimi aktivitami v oblasti separovania a zhodnocovania odpadov a početnými akciami ekologickej výchovy mladej generácie. Základňou pre dobre pripravené a fungujúce projekty je však fundovaný a zohratý tím ľudí, ktorý nie je samozrejmosťou. Treba ho vytvoriť, rozvíjať dobré vzťahy a udržiavať ich, napríklad aj športovou hrou. Ako vám prezradí v ďalšom texte Mgr. Eva Rajčáková, PR manažérka .A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r.o., nie náhodou sa manažment spoločnosti rozhodol na začiatku tohto roka utužiť pracovné väzby volejbalovým zápasom, ktorý ako kolektívny šport podporí tímovú spoluprácu a spoločné prekonávanie prekážok... Možno sa inšpirujú aj ďalší čitatelia a teplé jarné dni oslávia spolu s statnými členmi ich tímov priateľským zápasom v niektorej športovej disciplíne.

Na to, aby sa v meste či obci rozvíjali kultúrne aktivity, sú potrebné dve veci: infraštruktúra, teda vhodné priestory s vybavením – najčastejšie kultúrny dom, a samozrejme aktívny záujem ľudí kultúru rozvíjať. Raslavice patria k tým šťastným obciam, ktoré obe podmienky spĺňajú, i keď, ako vám porozpráva v ďalšom texte starosta obce, Ing. Anton Lamanec, kultúrny dom aj iné objekty, slúžiace na kultúrne aktivity, sa budú v blízkej budúcnosti rekonštruovať, aby mohli plniť svoju hlavnú funkciu ešte intenzívnejšie. Zdá sa, že kultúra nie je v tejto obci na chvoste priorít a že sa miestne kultúrne aktivity a tým aj objekty, ktoré sa na ich realizáciu využívajú, stali neoddeliteľnou súčasťou života jej obyvateľov.

Jednou z najväčších bariér rozvoja kultúry v regiónoch je nedostatok financií na realizáciu kultúrnych aktivít. Možností získať nenávratný finančný príspevok je viac, každá má však okrem svojich výhod aj nevýhody a podmienky, ktoré treba splniť, takže dostať sa k samotným peniazom nebýva také jednoduché... V nasledovnom článku vám predstavíme jednu z alternatív, ako získať finančnú podporu na realizáciu projektov v oblasti kultúry – grantový systém MK SR. I keď príspevok zriedka pokryje celú sumu žiadaných prostriedkov, priloží sa ním povestná „babka k babce“, čím pomôže naštartovať práce alebo pokračovať aj v rámci väčšieho projektu – rekonštrukcie budovy kultúrnej inštitúcie či organizovania zaujímavého kultúrneho podujatia. Informácie o grantovom systéme pre vás pripravila Mgr. Art. Soňa Čermáková Uličná z Tlačového referátu MK SR.

Malá obec pod Tatrami priťahuje návštevníkov nielen prírodným bohatstvom v podobe neďalekých národných parkov, ale aj kultúrnou ponukou. Do škály kultúrnej infraštruktúry v obci okrem Kostola Obetovania Pána zo 14. storočia či rokokového kaštieľa určite patrí Pamätná izba Fraňa Kráľa, ktorý tu dlhodobo pôsobil. Starosta obce, Ing. Vladimír Šiarnik, vám bližšie povie o tom, čo by ste v nej okrem zbierky dokumentujúcej život a dielo tohto učiteľa a spisovateľa našli a aký má význam pre kultúrnu sféru v regióne. V druhej časti sa zameria na kultúrne dianie v obci Smrečany.

Košariská preslávila najmä osobnosť Milana Rastislava Štefánika, ktorý sa tu na evanjelickej fare narodil v roku 1880. Učenec, cestovateľ a diplomat, ktorý zohral významnú rolu v zahraničnom odboji počas prvej svetovej vojny, preslávil Košariská nielen po Slovensku, ale aj v zahraničí. Na jeho pamiatku bolo v jeho rodnom dome zriadené múzeum, ktoré patrí do kompetencie múzea Slovenských národných rád v rámci SNM v Myjave. Kultúrna infraštruktúra v Košariskách – to však nie je len Múzeum M. R. Štefánika. To sú aj ďalšie objekty, ktoré slúžia na realizáciu pravidelných kultúrnych akcií a aktivít pre obyvateľstvo i návštevníkov... To sú však aj starosti, ktoré v súvislosti s nimi treba riešiť, a finančné zdroje, ktoré treba hľadať a efektívne využívať... Viac o infraštruktúre kultúry, hlavne o miestnom múzeu, a kultúrnom dianí v Košariskách povie starostka obce, Mgr. Anna Abramovičová.

Neoddeliteľnou súčasťou kultúry v slovenských regiónoch sú aj pamäťové inštitúcie regionálneho a lokálneho významu. Ide o väčšie i menšie múzeá miestnej kultúry, archeologické náleziská, pamätné izby, rodné domy významných osobností, no napríklad aj domy remesiel, gazdovské dvory,... Svojou prítomnosťou ozvláštňujú lokalitu a pridávajú jej na atraktivite, samozrejme, pokiaľ je postarané o ich udržiavanie a rozvoj, čo v podmienkach samospráv nemusí byť také jednoduché... Viac o regionálnych pamäťových inštitúciách, ich problémoch a význame pre miestny rozmach povie riaditeľ odboru múzeí, galérií a knižníc zo Sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR, PhDr. Pavol Šimunič, CSc.

Vo všeobecnosti panuje názor, že úroveň kultúry v slovenských regiónoch klesá, a to hlavne z dôvodu nedostatku financií. Peniaze obvykle nie sú ani na rekonštrukciu často schátralých priestorov, v ktorých by sa kultúrne aktivity realizovali, a ani na zaplatenie a podporu ľudí, ktorí by sa im venovali. Právomoci v oblasti kultúry, ktoré prešli spolu s ostatnými na mestá a obce v roku 2001, sa akosi odsúvajú stranou, čo je na jednej strane pochopiteľné, keďže rozpočty samospráv sú obmedzené, na druhej strane je to škoda, pretože takto môže postupne upadnúť to najlepšie, čo na Slovensku máme. Našťastie v niektorých samosprávach vedeli vhodne využiť príležitosti na podporu infraštruktúry kultúry, ktoré sa im naskytli, a tak prispieť k udržaniu a rozvoju miestnych kultúrnych aktivít a akcií. V nasledujúcej časti vás zavedieme do niekoľkých slovenských obcí, v ktorých sa napriek neľahkým podmienkam darí udržať a rozvíjať miestne múzeá. Títo „zástupcovia“ lokálnej kultúry sa stali neoddeliteľnou súčasťou obce a života v nej. Ako fungujú, ako je zabezpečené ich financovanie, s akým záujmom či nezáujmom sa stretávajú, perspektívy a budúcnosť – to sú oblasti, ktoré nás budú najviac zaujímať. Odpovedajú starostovia obcí a riaditelia múzeí.

Obec Uhrovec je najväčšou obcou v okrese Bánovce nad Bebravou. Širokej verejnosti je známa tým, že sa v nej narodilo alebo pôsobilo do 50 významných osobností. Najvýznačnejšími z nich boli určite Ľudovít Štúr, zakladateľ spisovnej slovenčiny, pedagóg a politik (narodený v Uhrovci v roku 1815), a Alexander Dubček, politik a najdôležitejší predstaviteľ Pražskej jari 1968 (narodený v Uhrovci v tom istom dome v roku 1921). Obec má bohaté historické a kultúrne tradície, veľa kultúrnych pamiatok a pamätihodností, medzi inými napríklad kaštieľ zo 16. storočia, Pamätník SNP na Jankovom vŕšku, bývalú rezbársku školu, či zaniknutú skláreň,... My sme sa tento krát zamerali na miestne múzeá – národnú kultúrnu pamiatku Rodný dom Ľ. Štúra a A. Dubčeka, ale hlavne na menej známe Uhrovské múzeum, ktoré približuje prácu a život obyvateľov tohto regiónu od minulosti. Starostka obce, Ing. Zuzana Máčeková, a riaditeľka Uhrovského múzea, Elena Beštová, vám porozprávajú o jeho vybudovaní, expozíciách a význame pre obec a obyvateľstvo.

Rozhovor s PhDr. Jánom Tazberíkom, CSc., generálnym riaditeľom Národného osvetového centra v Bratislave.Národné osvetové centrum je národná kultúrna ustanovizeň, ktorá vznikla v roku 1953 pod názvom Osvetový ústav. V roku 1991 sa transformovala a pod novým názvom sa postupne rozvíjala až do dnešnej podoby. Predstavuje vrcholnú štátnu inštitúciu v oblasti kultúry, ktorá svoje aktivity rozvíja aj v oblasti osvety, informovanosti, vzdelávania, vedy a výskumu,... Ako štátna príspevková organizácia je financovaná cez štátny rozpočet, no časť nákladov si dokáže pokryť z vlastných príjmov. Jej miesto hlavne na poli podpory živej neprofesionálnej kultúry na Slovensku je nezastupiteľné.

Možno našich čitateľov milo prekvapí, že existuje súborná štatistika o kultúrnych domoch a podobne zameraných zariadeniach na Slovensku. O jej vytvorenie sa zaslúžil výskumný tím Kultúrneho observatória Národného osvetového centra v Bratislave, ktorý v roku 2005 realizoval projekt pasportizácie kultúrnych domov v slovenských regiónoch s cieľom zistiť nielen ich aktuálny počet, ale aj technický stav, využívanie a regionálne rozdelenie. Pasportizácia nadviazala na projekt z roku 1996, v rámci ktorého sa podrobne popísali všetky objekty slúžiace na kultúru. V nasledujúcom príspevku vás s týmto projektom a jeho výsledkami oboznámime. O skúsenosti s realizáciou projektu sa podelia a o jeho priebehu a význame vám povedia zástupcovia realizačného tímu - PhDr. Ľudovít Šrámek, CSc., riaditeľ Kultúrneho observatória, a PhDr. Karol Čukan, CSc., ktorý bol k úlohe prizvaný ako odborný konzultant, keďže viedol riešiteľov v roku 1996.

Vďaka pasportizácii, ktorú pracovisko Kultúrneho observatória Národného osvetového centra zrealizovalo v roku 2005, sa získala podrobná databáza informácií o kultúrnych domoch a podobných centrách z celého Slovenska... Z nich sme pre vás vybrali tie najzaujímavejšie a pripravili súborný materiál, z ktorého sa môžete dozvedieť, ako na tom súčasná infraštruktúra kultúry je...

Aj tento rok ožil Kežmarok tradičnými remeslami, folklórom a šikovnými rukami.