Výhliadky pre školskú infraštruktúru

Európske fondy regionálneho rozvoja otvorili svoje brány a akoby symbolicky umožnili prvé podávanie žiadostí o NFP pre projekty rekonštrukcie materských a základných škôl (regionálny operačný program) ako aj pre modernizáciu vzdelávacích metód (OP vzdelávanie). Funkcionári samospráv a škôl už netrpezlivo čakajú na prvé rozhodnutia príslušných komisií. Budú odborné?

V lokalite medzi Lučencom a Rapovcami vyrastie jeden z najväčších a najmodernejších vodných parkov na Slovensku. Ako sme čitateľov informovali v euroRegiónoch 3/2007, v apríli minulého roku bol úspešne zrealizovaný vrt unikátnej geotermálnej vody a mohlo sa začať vybavovanie povolení a príprava samotnej výstavby. Ako sa realizátorom darí postupovať v projekte? Čo všetko vodný park ponúkne a v čom bude jedinečný? Aký bude mať význam pre región aj pre celé Slovensko? Odpovede nielen na tieto otázky sme sa znovu po roku vybrali hľadať do tejto juhoslovenskej oblasti...

Čierne, čiže nelegálne, skládky odpadov sa vyskytujú na celom Slovensku. Pre väčšinu primátorov a starostov znamenajú nepríjemný problém, ktorý sa im napriek všestrannému úsiliu nedarí odstrániť. Nepomáha opakované čistenie ani umiestňovanie tabúľ so zákazmi sypania smetí, vyrubovanie pokút,... Riešenie musí byť systematické a dlhodobé. Aj z toho dôvodu Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s organizáciou Greenpeace a ďalšími partnermi zorganizovalo akciu „Vyčistime si Slovensko“. Jej poslaním bolo nielen upozorniť na environmentálnu záťaž, akou neregulované skládky nesporne sú, ale aj zvýšiť ekologické povedomie a záujem ľudí o ochranu životného prostredia. Spoločnosť .A.S.A. SLOVENSKO spol. s r.o. ako jeden z hlavných partnerov značne prispela k tomu, aby sa akcia mohla konať v takom rozsahu a s takými výsledkami...

Už od roku 1999 pomáha projekt Infovek rozširovať informatizáciu na slovenských školách, a tým prispievať - podľa slov autorov - k „premene industriálneho Slovenska na informačné“. Na to samozrejme nestačilo a nestačí vybavenie škôl počítačovou technikou a zavedenie internetu, bol/je potrebný komplexný prístup, zapojenie učiteľov, zmena učebných materiálov, metodík,... Čo to znamená v praxi, si postupne vyskúšali všetky základné a stredné školy, ktoré sa doň zapojili. Projekt, ktorý sa ukončil pred 2 rokmi, sa v súčasnosti vyhodnocuje a administratívne uzatvára, čo sme využili aj my a oslovili sme vedúceho Oddelenia projektu Infovek na Ústave informácií a prognóz školstva, Ing. Vladimíra Pokojného, aby porozprával o tejto významnej celonárodnej aktivite, predstavil jej východiská, ciele a hlavne výsledky, ktoré boli dosiahnuté...

Starostlivosť o marginalizované t.j. znevýhodnené skupiny obyvateľov je neodmysliteľnou súčasťou programového obdobia 2007 – 2013. Dokazuje to začlenenie tejto myšlienky do strategických i do horizontálnych priorít Národného strategického referenčného rámca SR a viacerých operačných programov. To, ako sa využijú finančné prostriedky alokované na túto oblasť v začatom programovom období, ukáže čas. Zatiaľ sa však ešte na chvíľu môžeme vrátiť do predchádzajúceho programového obdobia, k projektu, ktorého hlavným cieľom bolo zvýšiť zamestnateľnosť marginalizovaných skupín obyvateľov a uľahčiť ich uplatnenie sa na trhu práce. Tentokrát sa však nezameriame len na projekt ako taký, ale skôr na skúsenosti pracovníkov – lektorov so školením príslušníkov rôznych znevýhodnených skupín. Ako sa s nimi pracovalo, akým problémom bolo treba čeliť, o efektoch, ktoré na nich kurzy majú,..., porozpráva Mgr. Katarína Adamove, ktorá sa ako odborná poradkyňa dlhšie obdobie venovala podobným školeniam na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci.

Školstvo je jedným z najcitlivejších sektorov slovenského prostredia. Školy sa snažia hľadať finančné prostriedky, kde sa dá, aby zabezpečili čo najkvalitnejší vzdelávací proces. Niektoré aktivity sa však bez externej finančnej injekcie zvládnuť nedajú, nech je vôľa a snaha zainteresovaných akákoľvek. Ťažkú situáciu v školstve majú preto na zreteli aj viaceré operačné programy, prostredníctvom ktorých možno žiadať o nenávratné finančné príspevky z eurofondov. Pre sektor školstva je najadresnejším Operačný program Vzdelávanie a s ním úzko súvisiaci Operačný program Výskum a vývoj, ktorých riadiacim orgánom je Ministerstvo školstva SR. S cieľom predstaviť čitateľom konkrétne možnosti, ktoré tieto operačné programy pre oprávnených žiadateľov predstavujú, sme sa obrátili na riaditeľky príslušných sekcií v Agentúre MŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ, ktorá plní funkciu sprostredkovateľského orgánu. Pani Mgr. Lýdia Smilková (sekcia implementácie OP Vzdelávanie) a Ing. Katarína Kellenbergerová (sekcia implementácie OP Výskum a vývoj) vám okrem poskytnutia základných informácií o programoch poradia, na čo si treba dať pri príprave a podávaní projektov v tomto odvetví pozor...

Zveľadenie a rozvoj školskej infraštruktúry je predmetom prvej priority Regionálneho operačného programu, na ktorú je z Európskeho regionálneho rozvojového fondu alokovaných cca 348,5 mil. Eur. Už prvá výzva, vyhlásená v januári 2008 pritiahla pozornosť desiatok žiadateľov... A už sa aj začína rysovať, kto si odkrojí a aký veľký kus z tohto obrovského koláča, pretože prvé hodnotiace kolo sa skončilo a výsledky sú uverejnené na internete. 30 úspešným žiadateľom gratulujeme a pre tých, ktorí svoj projekt ešte len pripravujú, sme spracovali nasledovný prehľad. Snáď nezaškodí, keď si spoločne pripomenieme podmienky žiadania finančných grantov cez danú prioritu v ROP, a to nielen teoreticky, z programového manuálu, ale aj prostredníctvom skúseností jedného zo starostov, ktorí svoj projekt už predložili – pána Jána Vrábla, starostu obce Križovany nad Dudváhom, kde potrebujú finančný príspevok na rekonštrukciu budov základnej školy a modernizáciu ich vybavenia...

Základná škola v Rybanoch patrí k tým školám, ktorým (resp. ktorých pracovníkom) sa aj napriek skromným podmienkam úspešne darí organizovať pre žiakov najrôznejšie aktivity s cieľom ich výchovy, vzdelávania a rozvoja osobnosti. Čo treba za tým vidieť? Prístup učiteľov, ktorým na deťoch záleží, kreatívnosť pri riešení problémov, schopnosť prispôsobiť sa a využiť dostupné možnosti, ale aj ďalšie predpoklady, o ktorých, a nielen tých, porozpráva riaditeľ školy Mgr. Daniel Bakyta. Zaujímavým je jeho zhrnutie situácie v slovenskom školstve na záver. Možno si po prečítaní poviete, že sa mu ju aj celkom podarilo vystihnúť...

Krajské školské úrady (ďalej KŠÚ) sú akousi „predĺženou rukou“ MŠ SR a spojovacím článkom medzi štátnou správou v školstve a školskou lokálnou samosprávou, laicky povedané, bdejú nad prenosom a vykonávaním úloh, ktoré sú určené všeobecne záväznými právnymi predpismi. V stanovenom rozsahu riadia, vykonávajú, kontrolujú, odporúčajú, a sú akýmsi centrom informácií o školách a školských zariadeniach z toho-ktorého samosprávneho kraja... Z toho dôvodu sme dva z nich navštívili – vybrali sme v ponímaní ľudí opozitné samosprávne kraje Bratislavu a Prešov. Prednostovia KŠÚ predstavia situáciu v školstve, vývoj za posledné roky v počte a kvalite škôl a žiakov, bariéry rozvoja, ktoré treba prekonávať, a hlavne podelia sa so svojim pohľadom na riešenie problémov, ktoré v slovenskom školstve existujú. Na otázky odpovedajú prednostka KŠÚ v Bratislave, Mgr. Veronika Redechová, a prednosta KŠÚ v Prešove Ing. Jaromír Paulík.

O projekte „Kde ešte tancujú vodné víly na Slovensku?“ budeme pravidelne informovať na stránkach magazínu euroRegióny – o priebehu a jednotlivých aktivitách projektu, skúsenostiach z realizácie v regiónoch, vytvorených prácach detí, čistení okolia škôl a obcí... Na to bude slúžiť samostatná príloha magazínu „Voda je život, chráňme si ju!“, ktorú otvárame v tomto čísle s cieľom upriamiť pozornosť na hlavný cieľ projektu, a to dôležitosť ochrany životného prostredia. V tejto súvislosti chceme apelovať aj na Vás, primátorov, starostov, ale aj všetkých ostatných čitateľov, aby ste nám napísali o Vašich postrehoch a kladných či záporných skúsenostiach, ktoré môžu poukázať na nevšímané problémy v regiónoch a priblížiť riešenie... Ráčte teda vstúpiť do sveta vodných víl, vodníčok či vodných princezien, do detského, neznečisteného sveta, plného krásy, slnka a splnených prianí, z ktorých jedno znie – mať naše životné prostredie zdravé a čisté...

V nasledujúcom príspevku sa spoločne vyberieme do slovenských kúpeľných miest a obcí. Primátori, starostovia, prípadne iní pracovníci mestských a obecných úradov nám porozprávajú o spolužití samosprávy a kúpeľných zariadení, dopadoch na život v obci i budovaní nových stredísk vodného cestovného ruchu (CR). Nazrieme aj do vybraných kúpeľných subjektov, ktorých zástupcovia, prevažne obchodní a marketingoví manažéri, sa s nami podelia o názory a skúsenosti z každodennej praxe. Nechajme teda hovoriť kompetentných aktérov kúpeľného cestovného ruchu z regiónov... A ak sa rozhodnete navštíviť niektoré kúpele osobne, prajeme Vám príjemný a účinný zážitok...