Adrenalín v cestovnom ruchu a podpora pre vidiek

Svoju činnosť počas leta spustil aj operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast v opatreniach pre podporu cestovného ruchu. Preto približujeme názory a informácie z prostredia Slovenskej agentúry cestovného ruchu ako aj z lokalít a subjektov s potenciálom pre cestovný ruch. Zamerali sme sa aj na programy rozvoja vidieka pre podporu vidieckych aktivít a projektov v oblasti cestovného ruchu. Pod drobnohľadom analyzujeme rozvíjajúce sa možnosti adrenalínových produktov v cestovnom ruchu.

Jednou z aktivít, realizovaných v rámci projektu Kde ešte tancujú vodné víly na Slovensku?, je výtvarná súťaž s názvom „Vodná víla“. Deti prvého stupňa z 50 vybraných škôl z celého Slovenska mali za úlohu nakresliť čo najkrajšiu vodnú vílu a obrázok poslať do redakcie... Už po prvých dňoch od vyhlásenia bolo jasné, že máme tu česť s veľmi šikovnými deťmi (i učiteľmi), ktoré sa tejto úlohy zhostili priam bravúrne. Redakciu totiž doslova „zaplavili“ výtvarné práce krásnych vodných a iných víl. V magazíne nie je žiaľ priestor na predstavenie všetkých obrázkov a prác, ale radi by sme Vám ukázali aspoň tie, ktoré zaujali odbornú komisiu 16. júla, kedy sa súťaž oficiálne ukončila vyhodnotením a určením víťazov. Členov poroty sme zastihli práve pri hodnotení a ako sa nám zverili, vybrať tú „naj vodnú vílu“ vôbec nebolo ľahké.

„Rozhovory s novinármi nemám rád, ani neviem, prečo som súhlasil...“ hneď na úvod nás schladí Ivo Čierny, inštruktor a majiteľ paraglidingovej školy v Novom Meste nad Váhom, ale vzápätí odpovedá: „Asi preto, že o paraglidingu sa veľa toho nevie, a keď k verejnosti preniknú nejaké správy, tak sú skôr negatívne.“ Našťastie, postupne sa atmosféra uvoľní, a Ivo sa rozhovorí o svojej životnej vášni – paraglidingu, ktorému sa venuje od roku 1991. Zaujíma nás hlavne, aké sú možnosti lietania na Slovensku, ako tu tento šport funguje, jeho zmysel a úskalia pre tých, ktorí sa ním zaoberajú, ale aj praktické pokyny tým, ktorí by ho chceli vyskúšať. Že neviete, čo to paragliding je? Stačí si vraj predstaviť krúženie dravca nad horami...

Vedeli ste, že jaskynný aerosól zmierňuje až odstraňuje rôzne ochorenia? Liečebná metóda, ktorá ho používa, sa nazýva speleoterapia a praktizuje sa aj v slovenskej Bystrianskej jaskyni. Pre blahodarné účinky na organizmus ju vyhľadávajú Slováci aj zahraniční turisti. A niet sa čo diviť, speleoliečba má u nás nielen tradíciu – Slovensko je po Nemecku druhou európskou krajinou, v ktorej sa začala vykonávať, ale aj perspektívny potenciál (ak ho začnú v kompetentných orgánoch brať na vedomie...) O speleoterapii na Slovensku, možnostiach, aké máme, ale aj prekážkach, ktoré jej bránia rozvíjať sa intenzívnejšie, sa s nami rozprávala lekárka s 30-ročnou praxou v tejto oblasti, MUDr. Viera Rajčanová, ordinárka pediatrickej imunoalergológie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici a zároveň certifikovaná špecialistka Permanentnej komisie pre speleoterapiu Medzinárodnej speleologickej organizácie.

Netradičné formy cestovného ruchu naberajú na intenzite.

Pôvodne stavebný inžinier, od roku 1989 na voľnej nohe ako horolezec, športový organizátor, ale aj horolezecký novinár a fotograf... Reč je o Ing. Igorovi Kollerovi, predsedovi Slovenského horolezeckého spolku JAMES, členovi výberového TREK SPORT tímu, ktorý sa horolezectvu aktívne venuje od skorej mladosti. O bohatých skúsenostiach, ktoré nepochybne má, svedčí dlhý zoznam zdolaných hôr, skál, brál a stien nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Mnohé z jeho ciest boli prvovýstupy alebo prvé voľné prelezenia, čím prispel k dobrému menu slovenského horolezectva i horolezcov (napr. jeho Cesta cez Rybu na Marmolade v Taliansku). Okrem slovenských hôr a skál liezol napríklad v Dolomitoch, v Alpách, v Himalájach,... Mimochodom, do posledne menovaných by sa ešte rád vrátil a pokúsil sa vyliezť na horu Shipton Spire, kde naposledy so spolulezcami skončil 50 metrov pod vrcholom... No skôr, ako sa tam vyberie, porozpráva čitateľom magazínu euroRegióny o horolezeckom spolku JAMES, horolezectve na Slovensku a možnostiach, ktoré jeho milovníci majú... Tak príjemné čítanie a rozširovanie obzorov.

K ťažiskovým operačným programom, cez ktoré možno čerpať finančné prostriedky pre oblasť cestovného ruchu na Slovensku, určite patrí Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast so svojou Prioritnou osou 3 Cestovný ruch. Za jej implementáciu je zodpovedný Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom, ktorým je Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Nakoľko, podľa skúseností z predchádzajúceho programového obdobia, ide o oblasť, ktorá našich čitateľov veľmi zaujíma, požiadali sme o rozhovor JUDr. Svetlanu Gavorovú, generálnu riaditeľku Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Ako najkompetentnejší zástupca tejto inštitúcie bližšie predstaví nielen samotnú prioritnú os, ale hlavne konkrétne možnosti, aké žiadatelia majú v rámci pre nich určeného opatrenia.

K relatívne novým, ale rozvíjajúcim sa formám cestovného ruchu na Slovensku patria aj vidiecky cestovný ruch a agroturizmus. Je to vďaka vysokému turistickému a rekreačnému potenciálu, ktorý slovenský vidiek bezpochyby má, ale tiež a hlavne vďaka rastúcemu dopytu ľudí o oddych na vidieku, ďaleko od ruchu miest, kde sa chcú zrelaxovať a nabrať nové sily. Kameňom úrazu pri realizácii rozvojových zámerov podnikateľov vo vidieckom CR a agroturistike však často býva nedostatočný finančný kapitál a na to reaguje aj smerovanie pomoci z EÚ. V nasledujúcom rozhovore s Ing. Jánom Beňadikom, riaditeľom Odboru rozvoja vidieka MP SR, predstavíme možnosť získania nenávratného finančného príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka prostredníctvom Programu rozvoja vidieka, ktorý vo svojej Osi 3, v rámci opatrení 3.1 a hlavne 3.2, podporuje práve projekty z oblasti cestovného ruchu na vidieku.

Zemplínska šírava patrí k tradičným letoviskám na Slovensku, ktoré po hluchšom období v 90. rokoch opäť začínajú navštevovať húfy turistov aj zo vzdialenejších kútov Slovenska a cudziny. Je to vďaka budovaniu a modernizácii kapacít, potrebných na rozvoj turizmu, ako aj vďaka oživeniu ponuky o nové aktuálne príťažlivé prvky. Čo všetko región ponúka a aké možnosti majú návštevníci, sme sa spýtali Ing. Jána Čuchrana, starostu obce Kaluže, ktorá patrí k strediskovým pri šírave. Jeho odpovede odporúčame prečítať najmä tým, ktorí nestihli absolvovať letnú dovolenku alebo rozmýšľajú nad druhou rekreáciou na Slovensku. Zemplín sa určite oplatí navštíviť...

Už viackrát sa ukázalo, že najefektívnejšie je environmentálne pôsobenie na deti a mládež, keďže ony potom k ekologickému správaniu sa vychovávajú svojich rodičov a starých rodičov. V spoločnosti .A.S.A. SLOVENSKO spol. s r.o. sa o tom taktiež pravidelne presviedčajú, keď organizujú alebo spoluorganizujú najrôznejšie aktivity s cieľom environmentálneho vzdelávania a výchovy. Jedna z takých akcií sa uskutočnila 13. júna 2008 – exkurzia na skládku spoločnosti v Zohore pre 20 detí vo veku 7-13 rokov zo Základnej školy Láb, ktorú dostali ako odmenu za usilovné separovanie odpadu. Deti sprevádzala Mgr. Eva Rajčáková, PR manažér .A.S.A., a ako dokazujú fotografie z akcie a poskytnuté informácie, išlo o skutočne vydarené podujatie (a snáď aj inšpiratívne pre iné školy a iné samosprávy).

Jednou z aktivít, realizovaných v rámci projektu Kde ešte tancujú vodné víly na Slovensku?, je výtvarná súťaž s názvom „Vodná víla“. Deti prvého stupňa z 50 vybraných škôl z celého Slovenska mali za úlohu nakresliť čo najkrajšiu vodnú vílu a obrázok poslať do redakcie... Už po prvých dňoch od vyhlásenia bolo jasné, že máme tu česť s veľmi šikovnými deťmi (i učiteľmi), ktoré sa tejto úlohy zhostili priam bravúrne. Redakciu totiž doslova „zaplavili“ výtvarné práce krásnych vodných a iných víl. V magazíne nie je žiaľ priestor na predstavenie všetkých obrázkov a prác, ale radi by sme Vám ukázali aspoň tie, ktoré zaujali odbornú komisiu 16. júla, kedy sa súťaž oficiálne ukončila vyhodnotením a určením víťazov. Členov poroty sme zastihli práve pri hodnotení a ako sa nám zverili, vybrať tú „naj vodnú vílu“ vôbec nebolo ľahké.

Informácie poskytla Marika Klincová z Turistického informačného centra RAJECKÁ POHODA.