Ako sú na tom malí a strední potravinárski výrobcovia?

Nosný program sveta má názov "trvalo udržateľný rozvoj", v skratke TUR. Väčšina sveta vidí rozvoj v mestách a urbanizácia nadobúda hrozivé rozmery. Kľúčom prežitia však ostáva otázka, kto vyprodukuje potraviny? Výrobcovia potravín sú rozdelení do dvoch skupín - veľký a tí ostatní. Ako prežívajú malí a strední potravinárski výrobcovia na Slovensku dokumentujeme v tomto čísle magazínu €uroRegióny.

...čo si robil v lete – tak toto už zrejme v súčasnom svete vôbec neplatí. Svet sa už dávno neriadi podľa ročných období. Civilizácia má novú štruktúru etáp a dynamiky a konzum rastie rovnako v lete ako v zime. Dnes už sotva niečo platí podľa starej pranostiky, ľudová múdrosť definitívne troskotá aj na turbulentných výkyvoch počasia. Svet riadia reklamné slogany a marketingové analýzy.

Ide skutočne o krízu v pravom slova zmysle? Krízu definujú ekonomické slovníky ako stav nerovnováhy, keď na trhu buď pretrváva prebytok alebo nedostatok. Teda buď je vysoká ponuka a súčasne nízky dopyt alebo naopak vysoký dopyt a nízka ponuka. V minulosti bol prvý stav príznačnejší ekonomike kapitalizmu, druhý stav bol permanentným znakom socializmu.

Významnou inštitúciou v procese implementácie Programu rozvoja vidieka (PRV) Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 je Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), ktorú od 11. septembra tohto roku vedie nový generálny riaditeľ Ing. Roman Serenčéš, PhD. Požiadali sme ho o objasnenie funkcie agentúry v procese podávania žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP) z opatrení PRV 2007 - 2013 a pri tej príležitosti sme sa spýtali aj na jeho víziu ďalšieho smerovania PPA. Odpovedal, že ciele, ktoré si stanovil, chce radšej dosahovať strednou rýchlosťou a s malými chybami...

Nájsť si svoje miesto v tvrdom konkurenčnom prostredí nie je jednoduché, a to hlavne, keď na rozvoj a modernizáciu chýbajú peniaze... Svoje o tom vedia i subjekty z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a súvisiacich oblastí, ktoré sa musia vysporiadať s nariadeniami a požiadavkami EÚ i čoraz náročnejšieho trhu. Finančnú podporu na realizáciu svojich rozvojových zámerov môžu získať aj prostredníctvom Programu rozvoja vidieka (PRV), o ktorého Osi 3 sme písali už v minulom čísle v súvislosti s vidieckym CR a agroturizmom ako možnosťami diverzifikácie vidieckeho hospodárstva. Tentokrát sa zameriame na Os 1, ktorá sa s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti sektora poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vo svojich 7 opatreniach upriamuje na podporu inovácií a obnovy slovenských podnikov z tejto oblasti. Na naše a vaše otázky odpovedá Ing. Ján Beňadik, riaditeľ Odboru rozvoja vidieka MP SR.

Program, alebo iniciatíva LEADER sa už takmer 20 rokov úspešne implementuje vo viacerých európskych krajinách, napríklad vo Francúzsku, Veľkej Británii, Fínsku,... Ide o prístup, ktorý sa aplikuje s cieľom spoločného a systematického rozvoja vidieka a života v ňom. Na Slovensko prichádza až v tomto programovom období v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 (PRV) ako jeho prioritná os 4, prostredníctvom ktorej majú záujemcovia možnosť žiadať o NFP na realizáciu aktivít s prístupom LEADER. Keďže na Slovensku ide o nóvum s výrazným potenciálom pomoci vidieckym aktérom hospodárskeho rozvoja na vidieku, rozhodli sme sa ho bližšie predstaviť. O čo konkrétne ide, kto má možnosť získať finančný príspevok a na aké projekty, sme sa pýtali pani Mgr. Ingrid Kociánovej z Odboru rozvoja vidieka MP SR, ktorá sa tejto problematike dlhodobo venuje.

Ekologická farma AFRA v Levoči vznikla v roku 1996. O dva roky neskôr ju po svojom otcovi prevzala Zuzana Homolová, súčasná majiteľka. Ako vraví, nezáujmu o svoje výrobky sa nebála, od založenia farmy sa stretávala s ľuďmi, ktorým bolo ekologické poľnohospodárstvo sympatické. Dnes sa ako výrobkyňa bylinných výťažkov, sypaných čajov a zdravých vankúšov v kvalite BIO teší stálej obľube aj v zahraničí. Komplikované je podľa nej len legislatívne prostredie, ktoré v niektorých prípadoch nereflektuje na skutočné potreby a podmienky drobných poľnohospodárskych a potravinárskych producentov...

Spolupráca jednotlivých aktérov v regióne je jedným z najdôležitejších predpokladov úspešného rozvoja. Myšlienka spolupráce sa objavuje tiež vo viacerých programových dokumentoch EÚ, ktoré umožňujú čerpať finančnú podporu zo štrukturálnych fondov. Napríklad prostredníctvom Osi 4 Leader Programu rozvoja vidieka sa podporuje zakladanie miestnych akčných skupín, teda verejno-súkromných partnerstiev, ktorých hlavným cieľom je napĺňať spoločné rozvojové zámery v regióne. Presvedčiť dotyčné subjekty ku kooperácii je však niekedy veľmi komplikované. A preto v niektorých regiónoch spolupráca aktérov funguje, v niektorých ani za nič a v niektorých vďaka pôsobeniu zopár aktívnych jednotlivcov aspoň v daktorých oblastiach. V regióne horná Nitra je takou podnecovateľkou spolupráce lokálnych aktérov v cestovnom ruchu Ing. Lýdia Ondrejková, odborná referentka regionálneho rozvoja na Mestskom úrade v Prievidzi a zároveň riaditeľka miestnej turisticko-informačnej kancelárie, ktorá sa s vami podelí o svoje skúsenosti.

Prinášame vám rozhovor so zástupcom vrcholnej profesijnej organizácie poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora na Slovensku – s predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), Ing. Milanom Semančíkom,. Okrem toho, že nám objasní činnosť komory pre členskú základňu, porozpráva o aktuálnej situácii v tomto odvetví, o ktorej má, ako riaditeľ strešnej organizácie, najčerstvejšie informácie. A keďže situácia žiaľ vôbec nie je ružová, zaujímali nás aj riešenia, ktoré SPPK navrhuje...

S poľnohospodárstvom je úzko spojené potravinárstvo, teda spotrebovávanie poľnohospodárskych plodín, vypestovaných v poľnohospodárskom sektore, s cieľom výroby potravín a nápojov. Na Slovensku majú tradíciu malí výrobcovia, produkujúci výrobky, ktoré majú odbyt v tom – ktorom regióne. A práve pre týchto drobných výrobcov znamená príliv zahraničných výrobkov, často dotovaných, výrazne zhoršenie podmienok, ak nie úplný zánik. Mnohí sú nútení zatvoriť svoje výrobne a venovať sa úplne niečomu inému alebo diverzifikovať svoju produkciu. Hľadajú iné možnosti, iné odbytištia, postupne diverzifikujú svoju výrobu, tí šťastnejší ju inovujú, napríklad aj s pomocou podpory z eurofondov, a týmto spôsobom sa snažia prežiť v ťažkej dobe. Niekoľkých sme požiadali, aby predstavili svoju prácu a podelili sa o svoje skúsenosti drobného potravinára súčasnosti. Čo ich zarmucuje, čo potešuje, aké majú sny a ako vidia situáciu a budúcnosť v poľnohospodárstve a potravinárstve na Slovensku? Odpovedajú vinár, mlynár, pekár...

Spoločnosť Agronova patrí k popredným poľnohospodárskym podnikom na Liptove. Hospodári na štyroch poľnohospodárskych dvoroch – Liptovská Sielnica, Prosiek, Bobrovník a Bukovina – ktoré boli od vzniku firmy budované tak, aby vytvorili samostatnú výrobno – ekonomickú jednotku. Okrem rastlinnej a živočíšnej výroby sa čoraz viac zameriava aj na poskytovanie služieb v oblasti agroturistiky. Samozrejme, nejde vždy všetko ako po masle, každodenne treba riešiť problémy a snažiť sa udržať a rozvíjať svoje postavenie na regionálnom trhu. Nás okrem skúseností z podnikania zaujímali aj projekty, na ktoré spoločnosť získala v minulom programovom období nenávratný finančný príspevok z eurofondov – aký význam mala ich realizácia pre spoločnosť a či sa podarilo naplniť stanovené ciele... Reaguje Ing. Ivan Bella, ekonóm spoločnosti Agronova.

Obec Uhrovec zrealizovala v dňoch 17.9. – 19.9.2008 medzinárodný projekt pre mládež krajín Višegradskej štvorky pod názvom „Alexander Dubček – vedúca osobnosť obrodného procesu v roku 1968 – 40. výročie“, na ktorý získala z Medzinárodného Višegradského Fondu nenávratný finančný príspevok.

Obec Uhrovec ukončila dňa 29. septembra 2008 záverečným workshopom v Spoločenskej sále Domu kultúry v Uhrovci realizáciu projektu s názvom „Zlepšenie kvalifikačnej úrovne zamestnancov obecných úradov mikroregiónu Bánovecko, Uhrovská dolina, Podhorie a Pobebravie“. Účastníkom projektu boli, za prítomnosti hostí, médií, lektorov a zástupcov spolupracujúcich firiem Erves, n.o. a Serena spol. s r.o., slávnostne odovzdané osvedčenia z jednotlivých modulov a certifikáty ECDL.

Projekt Kde ešte tancujú vodné víly na Slovensku? prešiel do svojej druhej polovice. Po úspešnom uzavretí výtvarnej súťaže „Vodná víla“, v rámci ktorej deti z vybraných 50 škôl z celého Slovenska kreslili čo najkrajšie vodné víly, sme sa zamerali na literárnu a environmentálnu súťaž. Cieľom projektu, rovnako ako všetkých troch súťaží, ktoré sa v rámci neho konali, bolo hravou formou priblížiť žiakom problematiku ochrany vodnej zložky životného prostredia a vzbudiť v nich záujem o ekologické aktivity.

Rozprávkové bytosti slovenských vodných tokov a vodných plôch sú späť! Po minuloročnom úspešnom prebudení vodníkov sme aj tento rok spoločne so žiakmi z 50 základných škôl zo Slovenska, hľadali tancujúce vodné víly...