Novinky z domácich aj svetových laboratórií a observatórií

Prierez najnovších výsledkov v rôznych výskumných oblastiach

Hospodársky rozvoj regiónov zásadným spôsobom ovplyvňuje dopravná infraštruktúra. Popri pozitívnych efektoch majú dopravné systémy v rámci vytvárania logistických prepojení regiónov veľmi zásadné ekologické dosahy. Tieto dopady je nutné vo vzťahu k životnému prostrediu v rámci pripravovaných projektov posudzovať komplexnejšie.

Prezentácia zariadenia.

Členovi výkonnej rady Slovenskej atlantickej komisie a regionálnemu koordinátorovi pre bratislavské Euroatlantické centrum Michalovi Kovácsovi sme položili v súvislosti s programom niekoľko otázok:

Wikipedia- elektronická encyklopédia, fenomén, či nový informačný zdroj pre každého? Alebo možno by sme mohli povedať, že wikipedia je sen mnohých akademikov z čias osvietenstva, obrovská všeobecná encyklopédia dostupná pre každého.

Aj v čase, keď bezprostredné nebezpečenstvo Slovensku nehrozí, existujú u nás inštitúcie, ktoré sa venujú prevencii a pripravenosti krajiny na ohrozenia rôzneho druhu. Informovať o tom sa podujalo Euroatlantické centrum.

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK - Oddelenie meteorológie a klimatológie, ktoré existuje od roku 2004 ako samostatné oddelenie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie (KAFZM) na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK) v Bratislave.

O zavádzaní nových foriem vysielania sme sa rozprávali s Ing. Juraj Oravcom, vedúcim sekcie telekomunikácií na Výskumnom ústave spojov v Banskej Bystrici

Sedem renomovaných francúzskych inštitúcií nedávno spojilo svoje sily a vytvorilo vedecké konzorcium s názvom \\\\\\\"P2i – Fyzika nekonečne veľkého a nekonečne malého\\\\\\\". Jeho cieľom je spoločne hľadať odpovede na otázky o podstate vesmíru, zabezpečiť zviditeľnenie francúzskeho výskumu na medzinárodnom poli a dostať ho na svetovú úroveň.

Ľudstvo vypúšťa do vesmíru predmety už takmer 50 rokov, čím vytvára z orbitálneho priestoru Zeme čoraz väčšie smetisko. NASA dnes sleduje desiatky tisícok známych kusov vesmírneho odpadu väčšieho než 10 cm, no vesmírnym priestorom svištia ďalšie desiatky miliónov menších úlomkov, ktoré miestami presahujú rýchlosť až 27.000 km/h. Pri takýchto rýchlostiach by kolízia kozmickej lode aj s tým najmenším objektom mohla mať fatálne následky.

Napriek tomu, že molekulárny kyslík bol dlho považovaný za prvok s hojným výskytom v medzihviezdnych mračnách, výskum posledných 20 rokov nepriniesol žiadne očakávané výsledky. Molekuly kyslíka sa nikde nepodarilo objaviť. Astronómovia nachádzali len základnú čiaru O2 na milimetrových vlnových dĺžkach. Prielom sa podaril až nedávno tímu vedcov zo štyroch krajín, ktorí v medzihviezdnom priestore konečne našli molekuly kyslíka. Avšak podľa prvých zistení je hojnosť ich výskytu vo vesmíre v skutočnosti tisíckrát menšia, než sa dosiaľ predpokladalo.

Koróna, čiže vonkajšia atmosféra Slnka, je nesmierne zložitá a spletitá štruktúra, čo dokladajú pozorovania z vesmíru. A je aj mimoriadne horúca – jej teplota presahuje milión stupňov, v porovnaní s teplotou slnečného povrchu, ktorý má „len“ 6000 stupňov. Vedci teraz urobili v chápaní zložitosti koróny významný prielom vďaka štúdiu „kostry“ magnetického poľa Slnka. Podujal sa na to tím vedcov zo St. Andrew\\\\\\\'s University, ktorý predložil výsledky svojej štúdie na aprílovom stretnutí Kráľovskej astronomickej spoločnosti v Prestone.