Ešte jedno biele červené víno

Ale nie o tramíne z rodu červených chcem dnes večer hovoriť. Práve sme si urobili sviežu cyklo štyridsiatku cez rakúze a keďže v neďalekom heurigen bolo dosť plno a preto sa prejavila aj stála choroba rakúskej obsluhy - zdĺhavosť, tak sme si sotva chlipli a pálili pre istotu domov. Schyľovalo sa aj k poslednému juhoafrickému osemfinále - tentoraz európsko-južanskému - a keďže v ňom už Olasi vďaka nám nemohli byť, vytiahli sme si aspoň symbolicky iný južný zázrak, pôvodom od tiffosi - veltlín červený s dovetkom "skorý". Výrobca z Južnej Moravy, vonka sa tiež konečne prepálilo cez tridsiatku - teda stopercentný "južanský" večer.
Akosi sme však mali v pamäti ten víkendový Rudgerus a s tichým napätím sme očakávali jemné "puk" na tomto červenom skorom veltlíne s prívlastkom kabinetné, suché - 2008 Royal Collection, od výrobcu Vínne sklepy Lechovice, Znojemská vinohradnícka oblasť. Toto sme na potulkách nekoštli, išlo o slepú kúpu v miestnej vinotéke. Ako sa neskôr ukáže, víno sa nemá kupovať nepoznané. V tom je pôvab jeho marketingu.
Červený veltlín je vskutku pomerne zriedkavá odroda a nielen v množstve, ale aj v popularite je v tieni svojho zeleného brata a tramínového bratranca. Neviem presne, aký vzťah k nemu majú vincúri, no z rôznych ochutnávok si pamätám, že nezvykol veľmi bodovať. Aj dnešný júlový večer by asi lepšie padlo niečo "ružové" (čo ja síce veľmi nemusím), a tak sme len pomaličky posrkovali z pohára. Ako víno by celkom ušlo, no bolo príliš ploché tak v chuti, farbe, vôni aj aróme. Neprekvapila ani animálna stopa, tá samotná však nepozdvihla víno na celkovo lepší dojem. Nevadí, ešte je dosť iných veltlínov aj červených vín.